Nie, nie je to 3. mesiac tehotenstva. Len sa už toľký čas snažím prežiť v tejto džungli šialencov. Z psychologického hľadiska je určite zaujímavé sledovať, čo s ľuďmi robí vyčerpanosť, únava a k tomu pridaný stereotyp. Niektorí z nás sú vynachádzavejší. Vedia si nájsť zábavu, a aj popri práci bez akéhokoľvek voľna, vedia z pobytu vyťažiť čo najviac. Žiaľ, niektorí tú fantáziu nemajú alebo nechcú mať. Čo si teda počať s načatým časom? Ako si zdvihnúť náladu v tom krátkom voľnom čase? Dobrým príkladom je jeden Chorvát.
- Možno trochu pospím, ale to by mi mohli ujsť nejaké informácie, bez ktorých by som sa nedožil nasledujúceho rána. Radšej idem pozerať televízor do sály. Mám síce svoj na izbe, ale som tak strašne zvedavý, že mi nestačí len to info, čo mi ponúka bedňa. Potrebujem získať poznatky aj od iných. Som ako špongia, ktorá sa zväčšuje s prítokom nového. Som taký obrovský, taký informovaný, taký nasatý všetkými potrebnými, plnohodnotnými novinkami, že z toho asi raz prasknem. Som ja to ale chlap.
Potľapkal sa po vypracovanom brušku, až to ním zatriaslo a vyšiel z izby na chodbu hotela.
- Hm, nikde nikto. Nezačína to veľmi dobre, no ešte nebudem upadať na duchu. Športovci ako ja, predsa vytrvajú až do finišu. Nevzdávam svoju túžbu po informáciách.
Vykročil doľava, smerom k televíznej miestnosti. V okolí stále nikto, kto by mu aspoň sčasti ukojil jeho nenasýtenú túžbu po znalostiach. Už ho to začínalo aj trochu trápiť, ale nevzdával sa.
- Možno predsa len...
Otvoril dvere na miestnosti, ktorá mu mala priniesť očakávanú úľavu. Cítil sa, ako keď bol chlapec s rukou v sadre. Strašne ho svrbel jeden bod, ku ktorému sa nemohol napriek všetkej svojej snahe dostať. Tak aj teraz. Brnelo mu celé telo, až sa triaslo horúčkou. Ruka vzrušene spúšťala TV do chodu, rozžiarila sa obrazovka a telo zalial blažený pocit.
- Teraz mám všetko a všetkých pod palcom. Neunikne mi ani mucha. Môžem byť na seba pyšný. Som proste skvelý, potentný a úžasný muž.
Posadil sa na dve z mnohých kresiel. Napriek tomu, a možno práve preto, že bol taký vyšportovaný, zaberal viacej miesta. On si to však mohol dovoliť. Skvelý čašník, so zmyslom pre humor. Obľúbený v kolektíve. A nielen zamestnanci ho žrali, teda vyjadrime sa presnejšie, už im ležal v žalúdku.
Začal prepínať kanály a zastavil sa pri športe. Veď čo iné by športovec pozeral? Pasívnym športom si človek neublíži a predsa zažíva to vzrušenie zo zápasu. Uvoľňuje sa hormón šťastia, posolstvo splnené. Ako bolo teda možné, že nechudol podľa plánu?
Po chvíli sledovania chlapov v trenírkach, pobehujúcich po trávniku a hľadajúcich, do čoho by kopli, zaspal. Zobudil sa až na buchot balkónových dverí.
Ako iskra v snope slamy, zapálil sa v ňom nápad, ako sa zabaviť na úkor druhého. Nápady tohoto typu mal najradšej. Už mal pripravený i špeciálny druh smiechu, ktorým vítal všetkých nachytaných. Bol to hlasný, situácii prispôsobený, trochu kockatý smiech, ktorý vzbudzoval obdiv. Sám si ho nacvičoval dlhé dni a noci strávené pred zrkadlom.
-Vystrelím si teda aspoň z mojich dvoch kolegov. Presne vedel, že sú to oni, kto vyšiel na balkón. Keďže majú radi čerstvý vzduch, tak nech sa ho riadne nadýchajú. A aspoň si uvedomia, že fajčenie škodí zdraviu. Čo na tom, že vonku je -10°C? Trochu ich vytrápim.
Pomaly vytlačil vyšportované telo z oboch sedačiek a presunul náklad ku dverám. Ako zlodej sa zakrádal chodbou, potichu a nebadane sa prikradol ku dverám smerujúcim na balkón a víťazoslávne otočil kľučkou.
- Už ste vtáčiky moje dolietali. Môžete sa zohrievať cigaretami, keď vám začne byť zima. Alebo ešte lepšie, vlastnými telami.
Úsmev sa mu rozlial po tvári a s rozbúšeným srdcom, že si tí dvaja hlupáci vôbec nič nevšimli, sa vypravil na izbu. Možno mal v úmysle neskôr tie dvere znova otvoriť, žiaľ toľké vzrušenie ho vyčerpalo natoľko, že zaspal v teplučkej postieľke ako bábätko.
A ja s kolegom som si uvedomila, že – 10°C sa dá vnímať veľmi relatívne, že cigaretový dym nezahreje, a nakoniec, že nielen fajčenie, ale aj ľudská hlúposť, škodia zdraviu.
Komentáre