Vonku sneží, hrá tichá vianočná hudba, všetci sa držia za ruky a spievajú, niektorí sa dokonca pohúpavajú v rytme hrejivej melódie. Úsmevy na tváry, ružové líca, vyštípané od mrazu a nakoniec Santa Claus, Babbo Natale, Weinachtsmann alebo náš Ježiško, alebo ako ho v jednotlivých krajinách volajú, prefrnknú okolo. Idyla je kompletná. Možno ešte kamión s Coca Colou chýba, aby sa vianočná atmosféra rozliala do našich sŕdc, respektíve do nášho tela.
Takéto Vianoce nám v poslednom čase sprostredkúvajú všetky média. Hovoria o tom, čo je potrebné si kúpiť, aby sme prežili tie najlepšie Vianoce, čo máme jesť a piť, ako sa obliecť a nakoniec aj, ako sa máme správať. A my všetci sa tomuto vzoru chceme priblížiť. Chceme mať predsa ideálne sviatky. Aj my chceme mať červeň na lícach a počúvať koledy v kruhu svojich blízkych a možno nakoniec aj vidieť tú vyššiu inštanciu, ktorá nám prinesie nejaký dar.
A tak začne naháňačka za vhodnými potravinami, nápojmi a vhodnými darmi. Nervozita narastá, keď nie je možné zohnať všetky nevyhnutné ingrediencie na rozprávkovú vianočku alebo kapra na modro.
Ľudia sa v decembri rozbehnú do obchodov, super- a hypermarketov, nosia v rukách obrovské tašky a ponáhľajú sa domov upratať pivnicu, a komoru, a skriňu na chodbe bytovky, ktorú počas roka ani nepostrehnú. Všetko sa musí lesknúť. Mení sa prestieranie, na stoloch sa objavia adventné vence a postupne sa zapaľujú červené sviečky.
Ale do 24. decembra zostáva stále menej času. V práci sa finišuje pred koncom roka, v obchodoch je stále viacej ľudí a stále menej produktov, ktoré vytvárajú tú „pravú“ vianočnú atmosféru. Domov sa už uteká.To, že mesto je ozdobené hviezdami a zvončekmi, že tá melódia naozaj niekde v pozadí hrá, a že teraz je ten čas na nasávanie vianočnej atmosféry, málokto vidí.
„Ešte musím upratať kuchyňu a znovu upiecť perníky. Dostala som nový recept, podľa ktorého zaručene nestrvrdnú,“ myslia si mamičky, zatiaľ čo sa v preplnenom autobuse natriasajú v rytme motora a výmoľov.
Doma už čakajú hladné deti, ešte vyvenčiť psa, skontrolovať domáce úlohy, uložiť deti a poďho piecť.
Ráno sa čím ďalej, tým ťažšie vstáva a nálada klesá na bod mrazu. Už sa vlastne na Vianoce ani netešíme, len nech je to za nami. Trochu radosti nám ešte zostáva pre deti, no len dovtedy, kým neuvidíme ich sklesnuté plecia a smútok v očiach, lebo nedostali vytúžený mobil, Lego, bábiku alebo lyže zn. Fischer.
Čo sa stalo s ideálnymi Vianocami? Kde sa stratili všetky predsavzatia, že tento rok to bude iné a dokonalé? Všetko sa to vytratilo počas nakupovania toho „jediného a pravého“ pre vytvorenie vianočnej atmosféty.
24. decembra potom už v záchvate zlosti a sklamania, že to predsa len nevyšlo podľa našich predstáv, že zatiaľ, čo som upratala skriňu na chodbe bytovky, ktorú si inak ani nevšimnem, nezostal mi už čas upratať obývačku, že perníkmi sa môžem obrániť pred úchylákmi na ulici, nakričím na všetkých okolo seba v nádeji na záchranu dňa.
Žiaľ spasenie sa tieto Vianoce nekoná. Urazení teenageri vyrazia po večeri za rovesníkmi, aby sa vysťažovali na neschopnosť svojich rodičov, zatiaľ čo rodičia skleslo sledujú „nasládlé“ americké filmy, v ktorých sa všetci držia za ruky a spievajú vianočné koledy.
Do postele ulíhame unavení a hlavne sklamaní, že napriek všetkým „pravým“ výrobkom na vytvorenie vianočnej atmosféry, to tento rok nedopadlo tak, ako nám to média podsúvali.
Nebuďme však smutní, aj budúci rok budú Vianoce. A predsavzatie, že sa už nebudete toľko naháňať a viac si vychutnáte svoju rodinu, aj tak nesplníte.
Nádherné sviatky všetkým, hlavne tým, čo z nejakého dôvodu nemôžu byť so svojou rodinou.
Tak šťastné a veselé.
Komentáre